Štítky:
Pár slov o tebe
Všetkým čitateľom prajem krásny deň. Úprimne poviem, že neviem kde začať, tak asi rovno „z fleku“. Moje meno je Erik Voltemar. Už od malička som zabŕdal do tajov prírody, nakoľko môj rodičovský dom bol opatrený obrovskou záhradou za ktorou pomaly tiekol neveľký potok. Smelo môžem povedať, že ryby som mal takpovediac v krvi, keďže môj dedo bol vášnivý rybár. Bohužiaľ zomrel skôr než ma tomuto krásnemu remeslu stihol naučiť a tak som akurát od babičky počúval nezabudnuteľné príbehy z Dunajských ramien. Prvý prút som paradoxne dostal od druhej babky, ktorá mi ho priniesla ako darček z cesty do španielska. Od tejto chvíle som trávil všetok svoj čas v okolí vody. Asi to bude znieť ako zaužívané klišé, ale ryby sa stali mojím životom. Až do štrnástich rokov som objavoval taje rybolovu a osvojoval si rôzne spôsoby. Pamätám sa, ako som každý deň po škole chodieval do rybárskych potrieb a nasával všetky dostupné informácie. Pätnásty rok a Břeclavská Carp Show Moravia mi však úplne zmenila život. Na tejto neveľkej akcii som spoznal Miloša Švihoríka, ktorý mi pod vlajkami Karla Nikla daroval obrovskú šancu a všetko zrazu nabralo ten správny smer. O niekoľko rokov na to, vlastne tento rok, môžem o sebe povedať že mám za sebou nádherné roky na SoŠ, kde som v odbore Rybárstvo nadobudol množstvo zaujímavých poznatkov a momentálne finišujem bakalárske štúdium v odbore Zootechnika na Mendelovej Univerzite v Brne.
Keď sa nad tým poriadne zamyslím, tak asi prvým účastníkom podpory mládeže som bol vlastne ja. Ako som už spomínal, v mojich pätnástich rokoch som dostal od Miloša šancu a zároveň obrovskú podporu nie len v rybárskom ale i súkromnom živote a smelo môžem povedať, že som sa vďaka tomu stal lepším. Trvalo mi však ešte niekoľko sezón než som sa taktiež naplno zhostil úlohy pomáhať mladým rybárom na ceste za ich snom, prostredníctvom detských táborov. Podpora mládeže je projekt, ktorý sa zrodil v Milošovej hlave. Akcia ako taká vlastne vznikla nezištne, z nádhernej myšlienky, nasmerovať mladých na správnu cestu a prostredníctvom krásy rybárčenia ich naučiť, ako možno byť lepšími. Dať dohromady všetko pre to, aby takýto projekt fungoval ako má je však nesmierne náročné. Práve pre to sme s Milošom spojili sily a začali organizovať Podporu Mládeže tak, ako ju môžete vidieť dnes.
Podpora Mládeže trvá od piatku poobedia, do nedele poobedia, ide teda o víkendovú akciu.
Dostať sa s nami na akciu je vlastne veľmi jednoduché, vítaný je každý mladý rybár či rybárka do 18 rokov, ktorý/á mi zašle registračný mail na [email protected]. V maily je potrebné uviesť meno a priezvisko spolu s dátumom narodenia a niekoľkými slovami o svojom doterajšom rybárskom živote. Obratom zašlem spätnú správu s pozvánkou a pravidlami účasti. Keďže však chceme, aby mal každý loviaci na štrkovisku rovnaké možnosti, obmedzili sme počet účastníkov na 20. Je teda potrebné konať rýchlo, nakoľko už v prvý deň zverejnenia akcie mi prišlo desať registrácií J. Vítaný sú samozrejme i rodičia, lov rýb je však počas akcie povolený len mladým účastníkom a ich koučom. No a potom stačí už len 3. Júna prísť na Green Lakes, zaplatiť povolenku, ktorá na celý víkend predstavuje sumu 25 eur a užiť si namakaný víkend.
Viesť letný tábor je oveľa náročnejšia práca než sa mnohým zdá. Hlavnou náplňou všetkých táborov v ponuke CK Bombovo je zmysluplne vyplniť čas deťom, prostredníctvom všakovakých, prevažne outdoorových aktivít. Keďže sa primárne venujem rybárskemu táboru, ide hlavne o učenie detí rybárskemu remeslu, rozvíjanie ich talentu a zároveň čiastočne formovanie ich osobnosti prostredníctvom zážitku. Táto práca však okrem nesmiernej trpezlivosti, neustále dobrej nálade a ochote vyžaduje i obrovský zmysel pre zodpovednosť. Rodičia nám zverujú to najcennejšie, čo v živote majú a tak pri každej činnosti musíme neustále vedieť, kde sú pomyselné hranice medzi bezpečnou zábavou a rizikom. Okrem toho je potrebné mať i ľahko manažérske vlohy a zmysel pre teamwork, keďže ukočírovať týždenne 50 detí spolu so štyrmi kolegami po dobu celých letných prázdnin, je niekedy naozaj nadľudský výkon. I napriek vysokej náročnosti práce s deťmi je to tá najvďačnejšia práca. Deti si dokážu vďaka svojej obrovskej kreativite a predstavivosti vytvoriť čarovné miesto či malý kúsok raja i na miestach, ktoré sa „ostrieľaným dospelým“ zdajú bežné a obyčajné.
Na túto otázku je pomerne náročné jednoznačne odpovedať. Ako malý som v Bratislave navštevoval rybársky krúžok, kde sme sa pod vedením pána Vladimíra Freunda (výrobcu krmív Rypo Mix) venovali hlavne závodnej plávanej a rybolovnej technike. Ujo Vlado nás naučil mnoho fígľov, na ktoré by sme sami prichádzali asi veľmi dlho. Toto obdobie však rýchlo pominulo. Zrazu som bol „sám v hre“ a nevedel som ako sa posunúť ďalej. V tú chvíľu však prišiel do môjho života Miloš a ja som opäť našiel cestu. Od tej doby som si predsavzal že i ja chcem pomáhať mladým plniť si ich sny. Chopil som sa príležitosti a ďalej, ďalej to už poznáte. J Ďalším dôvodom je i fakt, že náš rybársky zväz je bohužiaľ plný ľudí, ktorý skôr vidia profit než čisté remeslo rybárstva. Učiť starých psov novým trikom je úplne zbytočné a tak verím že jedinou správnou cestou ako zmeniť veci k lepšiemu je začať už od mladých. Verím, že keď deťom ukážeme, aký krásny je život okolo nás a že i ten najmenší živočích má naň právo, časom dospeje generácia ľudí, ktorý náš svet naozaj zmenia k lepšiemu.
Asi najlepšiu radu, akú môžem mladým kaprárom odovzdať je, nech sa nesnažia byť ako niekto iný. Každý z nás je výnimočný a má svoj „štýl“. Samozrejme učiť sa novým veciam a zlepšovať sa je najlepšia cesta k úspechu. Avšak ten sa nedostaví za noc. Je k tomu potreba pevnú vieru, odhodlanie a hlavne nebáť sa prehry. Každý z úspešných ľudí bol kedysi na začiatku. Krok po kroku išiel za svojim snom a cieľom, zdolával prekážky až sa dostal tam, kde je teraz. Choďte pre to k vode, robte to čo Vás najviac baví a hlavne robte to čisto pre radosť. Dvacky potom priplávajú skôr, než si myslíte.
Keďže rád zdolávam výzvy, vyhľadávam vody, ktoré sú niečím zaujímavé a majú svoj príbeh. Či už to je majestátna rieka, obrovská prechytávaná vodná nádrž či malé lesné jazierko, vždy rád rozohrám hru s miestnymi vodnými obyvateľmi.
Určite áno, i keď som už pred tým dostal pred objektív fotoaparátu niekoľko obrích kaprov, najradšej spomínam na Lucku. Táto malodunajská šupinatá kráska ma prišla pozdraviť počas krátkej, niekoľko hodinovej výpravy, kedy som prvý krát v živote vzal svoju drahú polovičku Mirku k vode. K brehom Malého dunaja sme prišli neskoro v noci s cieľom, vychutnať si májovú atmosféru lužných lesov. Keď sa po približne dvoch hodinách od nahodenia rozozvučal príposluch a ja som do podberáka dostal rybu, ktorú niekoľko rokov nikto nevidel, bol to neopísateľný zážitok. Keď sa ma Mirka chvíľku po pustení Lucky pýtala, či také ryby chytám bežne, odpovedal som áno, na čo naväzoval obrovský smiech.
To bohužiaľ nemôžem povedať presne. V rôznych situáciách totiž používam rôzne montáže. Niekedy je to klasická montáž zo Strip X ky a Contitnetalu ATS č.6, inokedy Blowback rig z malého Longshangu ATS č.8, Multi rig alebo Hinged Stiff a na niektoré situácie zas Zig Rig.
Do štrnástich rokov som si vyskúšal snáď všetky spôsoby lovu. Okrem kapráriny ma najviac bavila plávaná s anličákmi a ľahká prívlač. Dnes sa snažím tieto spôsoby lovu čiastočne aplikovať i v kaprárine, ale občas si rád vybehnem s feederkou na bojovné mreny, s muškárkou na pstruhy či s vláčkou na tajomné zubáče.
Pretek ako taký nás s Peťom nesmierne bavil. Videli sme v ňom možnosť naviazať nové priateľstvá a užiť si skvelých niekoľko dní pri vode, čo sa nám vo výsledku i podarilo. Do podberáku sme vďaka starostlivo vyladenej taktike dostali nošu krásnych kaprov a podarilo sa nám dokonca vo váhovom priemere zdolať magickú desať kilovú hranicu. Bola to úžasná skúsenosť, ktorú si však bohužiaľ kvôli svojmu veku už ako pretekár nezopakujem.
Projekt C&R už dlhšiu dobu sledujem. Rozhodne som za, aby sa v našich vodách zachovávali ryby, ktoré tam žijú už pekných pár rokov. Avšak ako vyštudovaný rybár viem, že to nie je iba o tomto. Každá voda potrebuje buď to úplný pokoj od ľudí alebo „zapáleného“, znalého hospodára, ktorý sa o vodu bude starať s rozvahou a láskou, ako by to bol jeho vlastný domov. S takýmto prístupom a zároveň dodržiavaním pravidla C&R máme i v našej zemepisnej šírke šancu behom niekoľkých rokov disponovať vodami, za akými sa neraz vydávame do Francúzska či iných štátov.
Rád by som Všetkým, čo sa dočítali až do konca úprimne poďakoval za venovaný čas. Zároveň Vás chcem poprosiť, nebuďme voči prírode ale i sebe samým ľahostajný. Veď keď v prírode pohneme čo i len jednou jedinou vecou, zistíme, že je spojená s celým zvyškom sveta. A ešte jedna vec priatelia. Verím, že tak ako kedysi jeden starý pán rybár dohliadal pri vode na mňa, budete i Vy dohliadať na náš rybársky poter v okolí našich úžasných vôd.
S prianím krásneho dňa,
Erik Voltemar
Příspěvek ROZHOVOR- Erik Voltemar pochází z book Fishing