Od začiatku do konca – časť druhá
Štítky:
Na začiatok…
Ako som sľúbil, druhá časť článku sa bude týkať výsledkov túry a pridám pár technických informácií. Počas túry som bol na jazere, kde sú prísne pravidlá. Je mi sympatický prístup majiteľa, ktorý nielen miluje rybolov ale svoje teritórium skutočne chráni. Je dôležité poznamenať, že na každom stanovišti je zadarmo k dispozícii veľká kolíska, ktorá nám významne pomáha pri šetrnom narábaní s rybami. Mohlo by to byť inšpirujúce pre iných majiteľov rybníkov. Šetrné zaobchádzanie by malo byť pre nás, rybárov, samozrejmé. Veď je naším záujmom aby sme si do albumov mohli dlhé roky vkladať zdokumentované krásne úlovky. Pri výstroji sa snažím o jednoduchosť, preto používam in-line olová maximálne do 90 gramov. Tieto postačujú na akúkoľvek vzdialenosť aj na samozásek. Kto tvrdí niečo iné ten sa sa jednoducho mýli. Používam výhradne háčiky bez protihrotu, obykle vo veľkosti 4. Nemám konkrétnu značku, často nechápavo pozerám v obchodoch, že veľké značky sa absolútne nestarajú o to aké veľké rany môžu háčiky spôsobiť. Takže výstroj je daná, návnady tiež, túra môže začať. Miesto som zvolil trochu nepohodlnejšie, sem si sadajú rybári menej často, a tým pádom je tu menší ruch, väčší kľud od ostatných návštevníkov a hlavne kľudná voda.
Triumvirát..
Ak môžem tak chytám na 3 udice, na 3 rôzne návnady. Ani teraz tomu nebolo inak. Ryba-Pečeň a Korenistá ryba vždy dokázali svoju účinnosť. Samozrejme intenzita úspechu je rôzna, ale aspoň jednu „čestnú“ rybu som vždy mal. Z tejto hypotézy vychádzajúc som bol sebavedomý čo sa týka návnady, už som len potreboval nájsť vhodné miesto. Jazero ponúkalo viacero možností. Mal som možnosť nahodiť k vyvrátenému stromu, medzi rákosie, na bahnité miesto, ale aj do tieňa koruny stromu. Jedným z miest som zvolil posledné menované miesto. Čiže jedným z cieľov bol tieň koruny stromu, ktorý mal asi 1, 5 metra. Ďalšie dve návnady som umiestnil k vyvrátenému stromu a k rákosiu. Bahnitá vrstva je zhruba 5 cm, čiže som zvolil dvojitú dvadsiatkovú návnadu , okolo ktorej som umiestnil hrsť halibut peliet, a rovnaké množstvo polených aj celých boilies. Nepotreboval som nič iné lebo z produktov Big Carp Baits si vyberám uvážlivo a nemám pochybnosti o ich účinnosti a kvalite.
Nečakaný hosť…
Po postavení tábora prišla konečne prvá kľudná chvíľka, keď som sediac v kresle pozoroval okolie, a konečne som zo seba striasol každodenný stres. Počasie bolo skoré, jesenné a veľmi príjemné. Vo vode to „žilo“ , čo mi urobilo veľkú radosť. Spozornel som na pohyb pri ľavej udici. Už som sa pripravoval, že čoskoro budem mať záber. Mal som v podstate pravdu, aj keď to trvalo ešte dobré 2 hodiny kým som mal záber. Po jasnom signály som začal s unavovaním. Najčastejšie to robím tak, že uvoľním poriadne brzdu navijáku, prstom brzdím cievku, resp. odolávam výpadom ryby. Nepoznám citlivejší a precíznejší systém. Je fajn, že priamo cítim intenzitu výpadov, a tak keď cítim prílišný výpad tak znížim stlačenie cievky prstom, a tým predídem roztrhnutiu, prípadne poškodeniu ryby. Túto techniku odporúčam každému. Cítil som, že toto sa nepodobá na bojovnosť kapra. Mal som informácie, že vo vode žijú aj väčší sumci, a vedel som, že veru ma poctil návštevou jeden z nich. Ulakomil sa návnadu mix chrobákov – rak. Človek by predpokladal, že si zvolí pečeňové boilies ale v konečnom dôsledku mi to bolo jedno. Tešil som sa z krásneho úlovku. Po rýchlom fotení putoval späť do vody.
Záber…
Čakal som na ďalší záber, ale neprišiel kým sa zotmelo. Bol som unavený, nechcelo sa mi hrať na nočnú sovu, takže som sa uložil spať. Signalizácia ma aj tak upozorní ak sa niečo bude diať. Tak aj bolo, zobudila ma svojím agresívnym zvukov a poháňala ma k udiciam. Zasekol som udicu a cítil som, že tento nočný šok sa oplatil. Cítil som komótny pohyb, toto už bol seriózny pohyb kapra. Po namáhavom boji prišiel na rad podberák. Chytil som nádherného kapra. Záber bol z miesta v tieni stromu. Rýchle fotenie, dezinfekcia a nočná návšteva mohla plávať ďalej. Váhu rýb si nemeriam z presvedčenia, že sa tým boilies rybolov posúva do neželaného smeru. Malé ryby väčšinou len „vytrhnú“ z vody („veď nestoja za nič“) a to má za následok nabaľovanie problému nešetrného zaobchádzania s rybami. Podstatné je to, že som sa mohol odfotiť s krásnym, zdravým kaprom. Chutila mu návnada Korenistá ryba. Rýchlo som nahodil na to isté miesto. V duchu som skonštatoval, že moja obľúbená návnada nesklamala. Teraz smer do stanu uložiť sa na noc…Opäť…
Trochu o odychu…
Spokojne som si ľahol do studenej postele, a kým som „vypol“ mozog, znova záber. Záber na tú istú návnadu, a znova pózovanie s ďalším krásavcom. Po rýchlych rutinných úkonoch som novozískaného kamaráta pustil späť do vody. Po nahodení som si ľahol, dúfajúc, že spať nebudem. Ryby boli ku mne ohľaduplné, namiesto signalizátora ma zobudil vtáčí spev. Po rannom „občerstvení“ návnad nás navšívil majiteľ. Padli sme si do noty, lebo jeho snaha o prísnu ochranu rýb bola dobrým základom pre skvelú debatu. Cez deň som záber nemal, preto som sa už chystal v duchu na akčný večer. Aj sa mi môj predpoklad naplnil, chybou v mojej predstave bolo len to, že to boli veľmi slabé pohyby. Keď som zasekol udicu tak som hneď vedel, že na konci udice je dajaká “biela ryba”. Pečeňová paštéta, ktorú som tiež navliekol dvojmo, bola už maličká ako hrášok, a tak si ju chcela uloviť malá ryba. Táto tendencia im zostala, „ozývala“ sa len pečeňová návnada. Pri treťom zábere som skonštatoval, že musím zrušiť túto návnadu, lebo dovtedy ju obhrýzali, kým sa nejaká malá ryba nechytila na háčik. Nerád opúšťam svoju pečeňovú návnadu, keďže patrí medzi moje obľúbené a aj v najkritickejších obdobiach mi nalákala ryby. Síce aj teraz dokazovala svoju účinnosť ale nie podľa mojich predstáv. Vymenil som ju za korenistú a čakal som.
Až do konca…
Ďalší deň som mal len jeden záber na mieste pečeňovej. Výsledkom bol menší kaprík, krásny a v dobrej kondícii. Veľkú nádej budúcnosti som rýchlo vydezinfikoval a pustil späť do vody. To bol koniec záberov. Nefungovalo ani jedno zvolené miesto, niečo sa muselo udiať. Počasie sa nezmenilo, ale musel som niečo vymyslieť lebo moja túra sa blížila ku koncu. Hľadal som nové miesto a našiel som jedno sympatické vedľa tieňa koruny stromu. Preskúmal som dno, cítil som presvedčivý výsledok. Dno bolo tvrdé ako kameň. Nepotreboval som viac dôkazov, umiestnil som montáž na vyhliadnuté miesto. Ako kŕmenie som hodil do PVA sieťky nadrvené, aj celé boilies. Okolo som ešte nahádzal 5-10 kúskov boilies. Dúfal som, že chytím ešte aspoň jednu rybu. Nočná služba mohla začať. Nacvičenými pohybmi som z nového miesta do podberáku umiestnil rybu. Zdokumentoval som si ho a pustil späť. Oplatilo sa mi investovať čas na hľadanie nového miesta, chytil som ešte peknú veľkú rybu. Týmto pádom som mohol definovať moju túru ako úspešnú na úlovky. Chytil som pekné ryby, žiadna mi neušla, v podstate som technicky bez chyby rybárčil. Dobre premyslená návnada, správny výber výrobcu a svedomitá príprava musí priniesť úspech. Výsledky snaženia a náš úspech môžeme prezentovať s dávkou pokory, a tak ich urobiť hodnotnými a nasledovania hodnými. Veľa úspechov každému!
zdroj: BigCarpBaits
Příspěvek Od začiatku do konca – časť druhá pochází z book Fishing
