Štítky:
Tak ľahko, ako sa dokážu veci skomplikovať sa dokážu aj vyvinúť a mne sa naskytlo na najbližšie 4 dni volno. Čo s ním som vedel od prvej sekundy. Naskytovala sa skôr otázka- kam?
Kládol som si otázku, kam sa vyberiem na ryby. Napadla ma jedna voda, ktorú by som prirovnal k anglickým vodám- nízke brehy, lekná, trstiny, pokojná hladina a neznáma kapria osádka. Táto voda je jedna z najťažších, na akých som lovil a to aj za predpokladu, že má iba zopár hektárov.
Príjazd k vode
Na celej vode som bol sám a to v dôsledku chladnejšieho počasia a pracovných povinností ostatních ľudí, nakoľko bol utorok. Pokojne som zaparkoval, vystúpil z auta a šiel sa prejsť s tým, že si dám záležať s výberom lovného miesta. Ryba vyvíjala na môj vkus až piveľkú aktivitu a tak som si vybral malebné miesto v strede jazera s malým ostrovčekom po ľavej ruke a leknovým porastom po pravej. Skutočne som bol šťastný s výberom miesta.
Na rad prišlo sondovanie dna s použitím markera. Dno predomnou bolo zaujímavé- čo meter, to iná hĺbka a hlavne sediment. Od piesku, štrku až po bahno a tvrdý íl. Tak tu keď nespravím záber, tak predávam výstroj a budem sa venovať filantropii.
Dávka kŕmenia
Ako to býva umňa zvykom, rozkŕmil som hneď 4 miesta, nakoľko sa predomnou nachádzali 4 rôzne hĺbky, 4 typy dna a 4 prekážky tvorené leknovým porastom, trstinami, ostrovom po pravej ruke a padnutým stromom pod protiľahlým brehom.
Dávka kŕmenia pozostávala z 15mm a 16mm boiliesov mne osvedčenej nástrahy. Nakoľko bola voda naozaj chladná a ročné obdobie naozaj pokročilé, siahol som po konzervovanej sladkej kukurici a po peletkách, ktoré sú za studena lysované a teda vhodné do takto chladnej vody. Celý mix kŕmenia som zalial aminokyselinami zatraktívnenímy korením a ďaľšími přísadamy.
Po opadnutí emócií
Po „príjazdovom boome“, vybalení, zakŕmení, nadviazaní (opať padla voľba na blow back rig), rozložení potrebných vecí ako podberák, podložka či vážiaci sak som sa usadil a počúval. Počúval to neskutečné ticho, aktivitu rýb, šum lístia a šepot vtáctva. Túto súhru relaxačních prvkov dopĺňal pohľad všakovakých jesenných farieb, ktoré sa rozjímaly navôkol mňa. Milujem jesennú kaprárinu. Pôsobí to namňa maximálne nostalgicky a vždy sa pousmejem pri spomienkach na jesenné lovy s mojím tatkom.
First contact
Ani som sa nestihol čudovať a za 30 hodín od príjazdu som tu mal prvý záber. Nestihol čudovať. Zámerne som to tak napísal. Pocit bezmocnosti a bezradnosti počas uplynulých dvoch dní Vám opisovať nebudem, asi ani nemusím. Iste ho každí z Vás pozná a to dosť dôverne.
Aby sme sa ale vrátili spať k rybe- po jemnom záseku sa prút zohol na štandardnú pozíciu, tupé údery do blanku nasvedčovali rozvážnu starú rybu. Ryba nerobila po ceste žiadne problémy, akoby tušil, že je v tých správnych rukách. Po podobratí kapra a následného pokusu o jeho vyneseniie do podložky som skrz môj chrbát ucítil jeho váhu. Ručička váhy ukázala 20 kilov aj nejaké drobné. Bol som skutočne šťastný. Po zdokumentovaní ryba putovala späť do svojho živla. Zaujímavé je, že som ho zdolal z pieskového dna. Prisudzoval som toto miesto skôr výskytu amura , ako kapra. Myslím si, že je to jedno a dôležitejší je pocit z ulovenej ryby. Bola zdolaná na dve 15mm potápavé guličky dipované v aminokyseline.
Predposledný deň výpravy
Predposledný deň výpravy som si chcel overiť jednu starú múdrosť. Preto som nastražil dve rozdielne nástrahy, rozdielneho druhu, rozdielnej arómy a veľkosti na rovnaké miesto. Montáže putovali na 5 metrovú vzdialenosť od seba. Samozrejme, záber sa dostavil ako na jednu, tak aj na druhú montáž. Výsledkom bol 15kg ťažký „common“ a jeho o 7kg ľahší súrodenec.
Takto sa mi potvrdilo- je úplne jedno akú nástrahu používate. Môžete mať dokonca boilies, kvôli ktorému ryby vybiehajú na breh. Pokiaľ nemáte montáž uloženú na top mieste, je Vám všetka snaha vynaložená v rybárskych marketoch na nič.
Final countdown
Posledný deň výpravy sa neudialo nič nezvyčajné. Ranná káva pri opare nad vodou, ranný východ Slnka a prvé teplé lúče zohrievajúce moje premrznuté telo. Aj o tom je kaprárina. Obeta, výdrž, disciplína a trpezlivosť.
Moju pozornosť zaujali hýbajúce sa lekná podomnou vo vode. Keď som sa opatrne postavil a nazrel do vody, zbadal som dvoch, či troch krásnych kaprov. Neboli veľkí. O to ani nejde. Naskytol sa mi pohľad, ktorý bol ten najkrajší na svete. Viete, chodíme automaticky na ryby s tým, že sa pokúsime uloviť kapra, najlepšie keby mal niečo cez 30 kilogramov. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, očom to všetko je? Ten pobyt v prírode, možnosť vidieť nášho najväčšieho súpera voľne sa pohybovať vo vode, ignorujúc Vašu siluetu. Tie jesenné farby, vtáci, voda, to všetko, kvôli čomu máme tisíce a tisíce vo výbave, hodiny, dni a mesiace strávené pri vode. Mať hobby je pekné, ale byť posadnutý a odhodlaný zasvätiť niečomu život, o tom vedia len tí najväčší srdciari.
Příspěvek Kaprie denníky Dávida Hudeca pochází z book Fishing