Štítky:
Jozef Rozbora: Bol slnečný, ale ešte dosť chladný deň začínajúceho sa leta. Z húštiny na pravom brehu rieky sa vynoril lovec v teplej kožušine. Zastal. Priam znehybnel, chvíľu sústredene načúval a pátral pohľadom na všetky strany. Márne, nikde sa nič nepohlo. Bol skúsený lovec, lovil už mnoho zím i liet, vedel teda, že sú dobré dni s bohatou korisťou, ale sú aj dni menej dobré, dni bez najmenšieho úlovku. Taký bol i tento. Ešte raz sa obzrel na všetky strany, no potom už vykročil k rieke – neďaleko na jej náprotivnej strane je jaskyňa, v ktorej ho vyčkáva žena s tromi malými deťmi. Akiste už nedočkavo sedia okolo ohňa a tešia sa na čerstvé šťavnaté mäsko, ktoré im hlava rodiny prinesie. Ale lovec sa vracal s prázdnymi rukami…