Labská sága pokračuje

Štítky:

Po pracovne náročných jarných mesiacoch , kedy som sa moc na ryby nedostal, som sa začal k svojej obľúbenej rieke vracať opäť v polovici mája. Tentokrát som sa začal venovať inému úseku, na ktorom som naposledy lovil niekedy pred desiatimi rokmi. Táto časť rieky je pomerne dlhá a široká a v posledných rokoch sa sem kapry vysádzajú len veľmi striedmo. Vzhľadom k obrovskému výskytu prirodzenej potravy a menšiemu počtu rýb tú vzniká ideálny stav pre zaujímavé ročné prírastky, ale je nutné sa tiež pripraviť na menšie množstvo záberov. Ako mi bolo povedané, týždeň bez záberu tu nie je žiadny problém. Zatiaľ som nemal možnosť tu tak dlhú dobu loviť, ale súčet hluchých dní niekoľkých mojich kratších výprav by na ten týždeň bohato stačil.

Som rybár, ktorý miluje výzvy a toto bola ďalšia z nich. Pre tohtoročnú sezónu je mojím cieľom ulovenie riečneho kapra presahujúceho 20kg. Za posledné roky sa mi podarilo uloviť naozaj veľké množstvo nádherných rýb, ale to magické monštrum mi tam stále chýba. Malým zadosťučinením mi môže byť, že sa ho na spoločných výpravách nepodarilo uloviť ani nikomu z mojich kolegov, každopádne je to je chabá záplata na honbu za mojím snom. Niekedy si hovorím, že by som si ho za tie roky už naozaj zaslúžil, ale každý úlovok nádherné riečne ryby ma dovedie k precitnutiu. Bláznivé naháňanie sa za kilogramami som opustil už pred niekoľkými rokmi a od tej doby si kaprárinu oveľa viac užívam .

Mojím cieľom, ale stále zostáva loviť veľké ryby a tomu podlieha aj výber rybárskeho miesta a zvolená taktika. Obdobie, kedy som sa k rieke konečne dostal kaprári práve nemilujú. Najprv začala kvitnúť vŕba, ku ktorej sa vzápätí pridal topoľ. Bohužiaľ si nemôžem čas na rybárčenie zrovna vyberať a tak musím brať rieku takú, aká je. Navyše aj v tomto období sa dajú trofejné ryby nachytať. Nutné je sa ale obrniť veľkou trpezlivosťou a pripraviť sa na to, že sa pri chytaní trochu zapotíte. Zabudnite na nejaké zbytočné uzlíky, olovenkou, vodiče … Každý uzol, ktorý sa v čase topoľa dostane do vody je miestom, kde sa vám bude páperie zachytávať. Ideálnou voľbou je jednoduchý návin silnejšieho monofilu, ktorý vám vedie priamo k montáži. Týmto spôsobom ušetríte aspoň nejaké tie minúty, o ktoré môže zostať vaše nástraha dlhšie vo vode. Každopádne ani týmto spôsobom problém topoľa nevyriešite a budete musieť veľmi často prehadzovať. Ja som prišiel k vode s tým, že kapra jednoducho chytím a tak som bol tiež zmierený s tým, že tomu budem musieť niečo obetovať. Vstával som tesne pred štvrtou hodinou rannou a až do polnoci som prehadzoval každých 40 minút. Inak to jednoducho nešlo. Po každom vytiahnutí nasledovala ona odporná práca, ktorú je dostávanie topoľa z vlasca, ktorá môže trvať aj niekoľko minút. Zakaždým mám chuť s tým tresnúť, ale moja kaprárska vôľa je silnejšia a s každým ďalším nahodením prikrmujete svoju nádej na labského mohykána.

Miesto, ktorému sa tento rok venujem je veľmi zaujímavé. Dno sa veľmi rýchlo zvažuje na 3,5m, pokračuje bez neveľmi výrazných zmien, až na 4m, kde sa nachádza pozdĺžny kamenný múr, ktorý sa tiahne veľkou časťou tohto úseku. Po pravej strane mám dlhý pás lekien a asi 50m odo mňa vedie priečne na vodu ďalšia stena . Oba múre sa ale nestretávajú, je medzi nimi pomerne veľká medzera. Ako som sa dozvedel , je to jediné miesto na tomto úseku, kde je pozdĺžny múr takto nedokončený a ryby sem môžu z koryta pohodlne vplávať. Veľkou výhodou priečneho múru je tiež to, že v prípade zvýšeného prietoku, či veľkej vody tu nemá vaše kŕmenie kam odplávať a zachytáva sa priamo v kamennom valu. Samotný prietok je tu na rozdiel od koryta samozrejme tiež slabšií . Vďaka otvoru v stene mám ale tú výhodu, že môžem jedným prútom loviť priamo na koryte a s druhým môžem experimentovať bližšie. Tých možností mám naozaj niekoľko. Ryby sa mi podarilo nachytať ako v blízkosti brehu na prvom zlome, tak od oboch stien a samozrejme aj z koryta.

Ak lovíte na podobnom mieste je úplnou nevyhnutnosťou čln. Ja so sebou vozím malý iBoat 210, ktorý je pre takéto akcie úplne ideálny. Pri svojej malej dĺžke disponuje naozaj nadštandardným vnútorným priestorom a pohodlne sa na ňom dá pohybovať aj vo dvojici. Zábery bývajú úplne brutálne a väčšia ryba je schopná vám počas niekoľkých sekúnd vymotať z navijaku desiatky metrov vlasca a väčšinou si to zamieri priamo na stenu . V tomto prípade je nutné naskočiť okamžite do člna, kapra nezdolávať a vyraziť za ním, až do bezpečnej vzdialenosti za múr, kde sa do neho môžete oprieť. Súboje z člna sú jednou z najkrajších vecí kapráriny. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som rybu zdolal aj dvesto a viac metrov po prúde.

Ďalším dôvodom prečo je nutné mať pripravený čln je množstvo kameňov, ktoré sa na dne vyskytujú. Obzvlášť pri dlhších náhodoch smerom k stene alebo do koryta, väčšinou nebudete schopní vašu montáž stiahnuť. Zostane za olovo zaseknuté v kameňoch. Nemusíte mať ale obavu, pri zábere sa Vaša montáž uvoľní. Používanie odpadávacích montáží je úplnou nevyhnutnosťou, rovnako tak odporúčam nadväzovanie dlhších nadväzcov. Ja používam niekoľko druhov zvliekacích šnúrok, z ktorých medzi tie najobľúbenejšie patria Strip-X od C’R’U a Combilink od firmy Nash. Nechápem rybárov, ktorí sú schopní na také miesto vyraziť bez člna a za deň aj niekoľkokrát svoju montáž vrátane silného šokového nadväzca odtrhnúť. V podstate miesto devastujú nielen pre seba, ale aj ostatných rybárov, ktorí by tu chceli loviť. Naviac je tu veľké nebezpečenstvo, že sa k odtrhnutej montáži dostane ryba, ktorá ju potom ťahá za sebou a môže dôjsť k jej uväzneniu, následnému poškodeniu a niekedy aj uhynutiu. Ešte predtým, ako som tu začal loviť som kotvičkou celú plochu vyčistil a dalo mi to naozaj riadne zabrať. Teraz tu ale môžem loviť s úplne kľudným svedomím.

Teraz si niečo povieme o spôsobe kŕmenia, ktorý na rieke používam. Mojím absolútnym favoritom je zmes aminopeliet a boilies. Aminopelety kombinujem v priemeroch 4mm , 15mm a 25mm . Všetko zasypávam zmesou proteínového koncentrátu a Squid Liver múčky a zalievam tekutým inLiquidom . Pokiaľ ide o rieku a lov kaprov, už dlhé roky si myslím, že absolútne skvelou vecou na ich prilákanie je tiež repka. Kapry ju jednoducho milujú a obzvlášť na miestach ako je toto, kde je na dne veľké množstvo kameňov sa majú aj drobné čiastočky repky a malinkých peliet , kde zachytiť .

Čo sa týka boilies sú mojim jasným labským favoritom pre toto obdobie Elite Strawberry a Monster Liver . Potom, čo môj kamarát ulovil v máji na rieke kapra s hmotnosťou 23.70kg na Elite Strawberry v kombinácii s rovnomenným Amino Gélom som sa rozhodol túto vychytávku tiež vyskúšať a bol som veľmi prekvapený. Podarilo sa mi týmto spôsobom nachytať niekoľko pekných rýb, vrátane dvoch kaprov cez 15kg . Väčšinou používam iba jednu 24mm guľôčku na dno, ale podarilo sa mi nachytať aj na panáčika a dokonca aj na jednu samotnú pop up nástrahu. Rieka je proste nevyspytateľná a obzvlášť na týchto náročnejších úsekoch je potrebné neustále skúšať a snažiť sa adaptovať na momentálnej podmienky.

Neďaleko nado mnou sa do rieky vlieva malý potok. Po jednej silnej prietrži mračien sa z neho do rieky dostal silný kal, vrátane veľa tráv a konárov, čo síce veľmi sťažilo rybolov, ale bolo jasné, že sa v tomto kale bude nachádzať veľa potravy, ktorá kapry priláka. Svoje montáže som teda okamžite premiestnil bližšie brehu, na rozhranie zakalenej vody, kde sa už niekoľko rýb ukázalo. Počas dňa sa mi týmto spôsobom podarilo uloviť tri pekné kapry, vrátane prekrásneho two tone lysca. Paradoxom bolo, že večer predtým som premýšľal, kedy som naposledy nejakého two tone kapra ulovil. Pamätám si, že som nejaké malé ulovil ako malý chlapec, ale vtedy tejto rybe nikto neprikladal nejakú váhu. Považovali sme to skôr za kaz alebo chybu. O to väčšia bola moja radosť, keď som v podberáku uvidel rybu, o ktorej som ešte pár hodín predtým iba sníval. Tento kapor nebol nijako zvlášť veľký, ale v mojom pomyselnom rebríčku ulovených rýb ho zaraďujem veľmi vysoko.

Počas letného chytania som zažil aj niekoľko humorných príbehov. Raz popoludní tak hovorím manželke, ako rád by som išiel na ryby. Tá súhlasila, ale ja som potreboval zohnať niekoho, kto by ma odviezol. Zrazu som si spomenul na svojho dlhoročného kamaráta Vítka Kríža, s ktorým som niekoľko rokov zdieľal izbu na internáte počas štúdia VŠ. Zažili sme toho spolu veľa a ja som si spomenul, ako mi raz povedal, že by so mnou veľmi rád vyrazil na ryby. Na môj telefonát reagoval okamžite a tak sa išlo. Vzhľadom k tomu, že sme sa dlho nevideli, vyložili sme najprv veci na chate s tým, že sa rybám povenujeme, až ráno a najprv vyrazíme na pár drinkov do neďalekého baru. Čo vám budem rozprávať. Bolo to ako za starých čias a v letnom bare pri rieke sme sa zdržali pomerne dlho. Nevedel som si úplne predstaviť, že budem schopný o štyroch ráno vstať a nahadzovať, ale ako som spomenul, moja vôľa je v tomto prípade obrovská. Už  3: 30h som bol pri vode a mal všetko nachystané. Pomerne striedmo som nakŕmil. Presne o 4 hodine som poslal jeden prút s panáčikom 24mm Monster Liver a 16mm popkou v esencii Frakfutrská klobása smerom na stenu a druhý prút s jahodou kúsok od brehu. Tesne po piatej hodine sa vzdialenejší prút brutálne rozbehol. U prútu som bol rýchlejšie, než indiánsky šíp! Kapor podľa predpokladu upaľoval na voľnú vodu smerom na stenu, tak som sa ho ani nesnažil brzdiť. Poobzeral som sa okolo seba a hľa! Veď ja tu nemám čln! “Vítkůůů, Vííítkůů,” volal som. “Potrebujem čln!” Rozlámaný Vítek všetko ihneď pochopil a vyrazil ku mne aj s člnom, však cestou pošmykol a hodil exkluzívneho tigra! Ja to všetko pozoroval a dusil sa smiechom. Keď mi krvavou rukou dával na zem čln, došlo mi, že kus za mnou leží ešte tiež podberák! Môj veľký kamarát bol však v rovnakom Raus ako ja a ihneď pribehol aj s touto toľko potrebnú pomôckou a ja som mohol vyraziť na vodu, kde som po krásnom súboji zdolal parádneho šupináča. Vítkova radosť bola snáď ešte väčší, než moja. Nikdy takú rybu nevidel. Bol to super výlet, na ktorý budeme obaja určite dlho spomínať. Je proste skvelé, mať takého priateľa. Vďaka, Vítka!

Krásnu rybačku som zažil aj s manželkou , ktorá je tiež majiteľkou rybárskeho lístka . Bolo to priamo v deň nášho druhého výročia svadby , kedy sme najprv vyrazili na výlet na bicykloch, dali sme si peknú večeru a potom vo vinotéke dobrú fľašu vína. Blížil sa spln a to je čas, kedy každý mesiac túžim byť na rybách. Nahadzoval sme ten deň , až niekedy okolo deviatej hodiny večer. Tesne pred polnocou sa Martine rozbehol prút, ale v túto hodinu sa jej zo spacáku väčšinou veľmi nechce a tak som k prútu vyrazil ja. Opäť brutálny súboj , kedy ma ryba odtiahla ďaleko po prúde a na konci znovu nádherný šupináč . Vzhľadom k nášmu výročiu sme si dovolili kapra pomenovať ” Výročák . ” Bolo by fajn sa s ním stretnúť treba zase budúci rok. Manželka musela druhý deň bohužiaľ odísť do práce, ale ja som ešte zostal. Bol spln a posledný úlovok ma ešte viac vyhecoval. Rozhodol som sa zvoliť rovnakú taktiku a miesto nechal cez deň úplne oddýchnuť . Ani som už neprikrmoval a rozhodol sa postupovať úplne rovnakým spôsobom ako minulý večer . Priebeh bol úplne rovnaký a všetko vyšlo dokonale. Do polnoci ostávalo 5 minút a ja som mal už vytiahnutý čln. Jazda bez akéhokoľvek varovania, veľmi silný ťah a viac, než dvadsať minútové zdolávanie, kedy som mal párkrát namále, keď mi ryba zašla za múr a neskôr sa nebezpečne približovala do pásu lekien pri brehu . Mal som však šťastie a kapra sa mi podarilo dostať medzi jediný čistý pás, kde som ho aj podobral . Nádherný 17kg šupináč bol krásnou odmenou za moju vytrvalosť. Nasledujúce ráno som pridal ešte dve slušné ryby a mohol som sa spokojne vrátiť domov.

Príspevok Labská sága pokračuje zobrazený najskôr Rybolov nás baví.