Idem svojou vlastnou cestou

Štítky:

Idem svojou vlastnou cestou

Ako každý rok, prišlo opäť chmúrne počasie, kedy sa deň kráti a noc predlžuje. Rána bývajú mrazivé a dávajú na vedomie, že začína to správne počasie na lov trofejných kaprov. Nechcel som si tieto chvíle nechať ujsť, a tak som vyrazil za ďalším dobrodružstvom.

Najdôležitejšou vecou pre mňa bolo zredukovanie výbavy
Keďže mi práca nedovoľuje toľko voľných dní či víkendov ako majú moji kamaráti a parťáci, tak už niekoľko rokov vyrážam za dobrodružstvom a kaprami na priehrady, rieky a pieskovne sám. Naučil som sa všetko zvládať bez cudzej pomoci, ale nebolo to úplne jednoduché. Všetko chcelo svoj čas a tréning. Najdôležitejšou vecou pre mňa bolo zredukovanie výbavy, kedy som musel všetko odľahčiť, aby som s vecami nemal problémy pri prepravách. Bivak nahradilo brolíčko, veľké pohodlné kreslo zase skladné kresielko. Ďalšia z dôležitých vecí bolo obstaranie druhého člna, ktorý bol ľahší a menší, bol to naozaj rozdiel. Z člna v dĺžke 320 cm, ktorý ponúkal dostatok miesta a pevnú podlahu, som prešiel na čln v dĺžke 260 cm s látkovou podlahou. Váha a manipulácia s ním bola však úplne iná a veľmi rýchlo som si na neho zvykol. Pri preprave na mnou vybrané lovné miesta je čln nepostrádateľným pomocníkom, bez ktorého si lov neviem predstaviť, až na pár malých výnimiek ho beriem vždy so sebou.

Keď ste pri vode sami, má to aj svoje výhody
Ani druhý čln nestojí v garáži a nepadá na neho prach, veľmi som si obľúbil prechádzky po priehrade, s čím som si spojil aj hľadanie nových a zaujímavých lovných miest. Nemám rád miesta voľne prístupné, to vždy nasvedčuje tomu, že bývajú často navštevované a ja na svoj lov potrebujem mať pokoj a užiť si chvíle strávené v prírode. Tieto miesta sa hľadajú veľmi zle a človek musí zľaviť z komfortu na brehu, ale potom vás čaká lov, na ktorý len tak nezabudnete. Keď ste pri vode sami, má to aj svoje výhody. Ste svojím pánom, nikto vám do ničoho nehovorí, na všetko máte toľko času, koľko potrebujete. Na brehu je väčší pokoj a tým pádom aj väčšie šance na ulovenie veľkých kaprov. Pod hladinou ležia iba vaše montáže, a ak bude kapor pri chuti, tak zaberie práve vám, nie je to skvelý pocit? Čím vás určite nechcem odrádzať z výprav s parťákom, to určite nie, ale všetkým by som odporúčal aspoň raz si vyskúšať vyraziť k vode sám, človek hneď inak vníma atmosféru a všetko, čo sa okolo neho deje. Nehovorím, že by som rád nevyrazil s nejakým parťákom k vode, okolnosti však hrajú proti tomu, ale keď už sa taká šanca naskytne, tak neodmietnem a rád si užijem lov v spoločnosti dobrých ľudí.

Pieskovňa
Moja prvá jesenná cesta viedla na zväzovú pieskovňu, kde som mal v pláne stráviť týždeň lovu. Bohužiaľ nedopadla úplne podľa mojich predstáv. Za celý týždeň sa mi podarilo pochytať niekoľko krásnych a zdravých kapríkov, ale váha rýb sa pohybovala len okolo 10 kg, čo nenaplnilo moje očakávania. Našťastie som mal ďalšiu výpravu naplánovanú na budúci týždeň, kedy som mohol ďalej pokúšať svoje šťastie.
Týždeň utiekol ako voda a ja som stál na brehu jazera znovu. Všetko sa opakovalo ako minulý týždeň, zvolil som si aj rovnaké miesto a vyrazil. Je pravda, že som mal trochu strach, aby miesto nebolo obsadené. Ale keďže panovalo dosť nepríjemné počasie, fúkal veľmi studený vietor, tak moc rybárov na brehoch nelovilo a vybrané miesto bolo voľné. Bola to celkom hračka, všetko išlo pekne od ruky, ani hľadanie lovných miest nezabralo veľa času. Našiel som si sľubnú hranu a rozkrmil ju boiliesom, ktorému verím. Vkladám dôveru Salmon Infinity, ktorý mi v chladných vodách šliape na jednotku. Všetko bolo pripravené a stačilo iba čakať. Vietor bol naozaj nepríjemný, sedel som pod prístreškom a zahrieval sa teplým grogom. To som ešte nevedel, že grog budem zvierať vo svojich dlaniach častejšie ako šupináča.

Presťahovať sa, alebo zostať?
Dni plynuli ako voda a ja som bol stále bez záberu, nehľadiac na to, že sa proti mne hneď na druhý deň výpravy usadila partia troch rybárov. S tlakom, ktorý bol vynakladá na časť vody pred mojimi prútmi, som bol veľmi nespokojný. Začínal som uvažovať nad sťahovaním. Nie som veľkým zástancom sťahovania, ale situácia bola tak vážna, že mi nič iné nezostávalo. Na poludnie mi prichádza prvý záber, jednalo sa o malého šupináča, ktorý ma moc neukľudňuje. Rozhodol som sa, že dám kaprom ešte šancu do ďalšieho dňa. Prevážam montáže a zasypávam ich pár hŕstkami kŕmenia. Zotmelo sa a z oblohy poletujú kvapky dažďa lámajúce sa o prístrešok. Malými dúškami usrkávam teplý grog. Zrazu vidím, ako sa rozsvietila dióda na signalizátore sprevádzaná tónom oznamujúcim záber. Hurááá !! Bežím k prútu a dvíham ho zo stojana, kapor si to namieril kamsi do strany, neváham, naskakujem do člna a mierim za ním, po chvíľke preťahovania si veziem kapra k brehu. Po bližšom prezretí mi dochádza, že sa jedná o kapra, ktorého sa mi podarilo uloviť už minulý rok, ale tentoraz o 3kg pribral na váhe. Mám radosť, že sa kaprovi dobre darí a púšťam ho späť do vody. Do druhého dňa sa už nič nestalo a ja som si kládol znovu otázku, presťahovať sa, alebo zostať? Som na vážkach, ale nakoniec sa rozhodujem pre zmenu miesta. Balím a nakladám veci na čln. S úsmevom na tvári si hovorím toľkokrát omieľanú hlášku: “Zmena miesta, ryba istá!”

Zázraky sa asi dejú
Na novom mieste, začína všetko od začiatku, rozbaliť veci a nájsť vhodné lovné miesta. Keď bolo všetko pripravené, neostávalo nič iné, než opäť dúfať že sa všetko zlomí. Prvé zábery začali prichádzať druhý deň. Darí sa mi zdolať pár menších kapríkov a to iba na samostatne nastraženú pop-up dumbels. To mi však nestačí. Je predo mnou posledná noc výpravy. Pomaly sa stmieva a ja viem, že je to jediná šanca na záber. Montáže prevážam, aby som mal 100% istotu, že nie sú zamotané. Mám zo zavážania veľmi dobrý pocit a stále verím v zázrak. Verte tomu alebo nie, ale zázraky sa asi dejú. Jeden prút sa naozaj rozbehol a ja som neváhal ani chvíľku a vyrazil za rybou, ťah bol naozaj silný, ako by som mal na háčiku zavesenú lokomotívu. Nastávajú nekonečné minúty preťahovania a strachovania sa, aby som o kapra neprišiel. Po chvíľke sa vo svite čelovky objavuje na hladine neskutočne mohutné telo kapra. Rýchlo ho podoberám a už si ho veziem k brehu, je to nádherný pocit víťazstva. Kapra na brehu vážim, a aj keď ryby moc nemeriam, tak u takého skvostu si to nemôžem odpustiť. Váha ukazuje neuveriteľných 23kg čistej váhy a 104 cm. Je to tam! Monštrum zo zväzovej vody!
Táto výprava mala neskutočný zvrat a z ďalšej “neúspešnej” výpravy sa stala taká, na ktorú budem dlho rád spomínať.

Priehrada
Na brehoch priehrady som mohol stráviť iba dva dni, ale v teplotách, ktoré sú s týmto ročným obdobím spojené je táto doba dostačujúca. Aktivita rýb býva minimálna a obliehané brehy po celú sezónu sú teraz prázdne. To je presne tá chvíľa, kedy si pobyt pri vode užívam plnými dúškami, nerušený a plne sústredený na lov. Je tu nádherne a tá atmosféra naozaj neopísateľná. So zotmením prichádzajú aj prvé kvapky dažďa, ktoré neodradili ani myšky, ktoré majú poslednú šancu si naplniť svoje brušká pred prichádzajúcou zimou. Čas plynul ďalej a ja zaspávam na lehátku.

Nezabudnuteľná výprava
Noc bola pokojná až na všade prítomné myšky, a tak som sa mohol aspoň prespať po náročnom dni. Ale nie až tak doslova, nad ránom ma budí prvý záber a ja som si nemohol želať nič krajšie, ako taký budíček. Výsledok stál naozaj za to. Podarilo sa mi zdolať ohromného lysca s veľmi nápadnou veľkou šupinou uprostred tela. Bola to neskutočná ryba, na svoju dĺžku iba 87cm vážila rovných 19kg. Ako by sa na mňa priplával pozrieť z nejakého francúzskeho jazera, hovorím si. Zobol si dve guľôčky N1. Neopísateľný pocit.

V priebehu dňa sa mi darí chytiť ešte niekoľko menších kapríkov a táto zábava so mnou pretrváva až do neskorých večerných hodín, kedy si pripisujem lysca na váhe 7kg. Čakám, čo sa bude diať, skoro nespím a záber strieda záber. Už je nad ránom a konečne prichádza razantná jazda, je mi jasné, že sa jedná o slušnú rybu, preto zdolávanie prebiehalo z člna. Kapor je veľmi bojovný, preťahujeme sa dobrých 20min. Víťazím a na podložke mám ďalšieho lysca s váhou 15,1kg. ň

Rýchlo nahadzujem späť do vody dve guličky a ako sa zavrtávam do zohriateho spacáku, prút sa opäť rozbehol. Záber totožný ako ten predchádzajúci, na prúte mám silnú rybu. Som nevyspatý a zoslabnutý z priebehu celej noci, pracovať v takomto teréne to nie je naozaj nič jednoduché. Sústredím sa len na súboj s kaprom, ktorý sa nechce vzdať. Našťastie mu sily dochádzajú skôr ako mne. Paráda, v podložke mám ďalšieho kapra s váhou 15,5kg, tentokrát sa jedná o šupináča s obrovskou tlamou. Nezabudnuteľná výprava, lepšie ukončenie sezóny som si nemohol ani priať.

Fotenie samospúšťou
K lovu trofejných kaprov nepochybne patrí aj fotografovanie. Každý máme svoj nezabudnuteľný úlovok navždy vrytý do pamäte, ale aj napriek tomu sa s kaprom radi vyfotografujeme, aby sme mohli svoje úlovky stále obdivovať. Snažíme sa teda o čo najkrajšiu fotku s kaprom. Niektorí ľudia sú kvôli krásne fotke schopní kapry sakovať aj niekoľko hodín, aby sa mohli vyfotografovať za najprijateľnejších podmienok. Ja som toho názoru, že takéto fotky strácajú svoju atmosféru a čaro.

S kaprom sa fotím vždy hneď po ulovení, nehľadím na to, či je tma alebo deň, či dokonca nejaká prehánka, vždy keď sa pozriem na takto zhotovenú fotografiu, hneď viem, ako všetko prebiehalo a aká panovala atmosféra. Ak nemám pripravený foťák, tak kapra opatrne zapnem do vážiacej tašky a na chvíľku ponorím do vody. Príprava nezaberie ani 5 minút a po rýchlom nasnímaní púšťam zdravého kapra späť. Avšak nie vždy to pre mňa bolo jednoduché, všetko chcelo cvik a trpezlivosť. Keď ste pri vode s parťákom, fotenie je jednoduché, ale keď ste pri vode sami, tak nastáva problém. Neostávalo mi nič iné, než zaobstarať si potrebné vybavenie a trénovať, kým som nebol s fotkami spokojný. Samozrejme to nebolo hneď, ale všetko som dopiloval až pri vode a s každou rybou som sa zdokonaľoval. Väčšinu svojich úlovkov si fotím sám aj v tých najťažších terénoch, kde by som sa neobišiel bez kvalitného statívu s dlhými nohami, diaľkovou spúšťou a ďalším potrebným príslušenstvom.

Za Infinity Team Tomáš Lassmann

Príspevok Idem svojou vlastnou cestou zobrazený najskôr Rybolov nás baví.